Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
klikacia mapa sveta - výber dovolenky
Azerbajdžan Malý Kaukaz
Kaukaz
 
Oficiálny názov: Azerbajdžanská republika
Správne členenie: 59 rajónov
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Baku
Rozloha v km2:86 600
Obyvateľstvo:7 961 619 (hustota 93 os. / km2)
Jazyk:azerbajdžančina, ruština
Mena:manat ( 1€ -> cca 1,13 AZN )
Lokalita:Kajiny sveta - Európa
Časové pásmo: Z + 4:00h
Susedia:Arménsko, Gruzínsko, Irán, Rusko, Turecko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: Azerbajdžan
 dovolenka Azerbajdžan
 • hotely Azerbajdžan
 • doprava Azerbajdžan
 • letenky Azerbajdžan
 • cestovné kancelárie Azerbajdžan
 • lastminute Azerbajdžan
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

AZERBAJDŽAN



Táto bývalá Sovietska republika s prevahou moslimského obyvateľstva má veľké nerastné bohatstvo, ale aj veľké územné spory so svojimi susedmi.

To, čo zostáva dnes z Azerbajdžanu je iba nepatrná časť historického územia, ktoré bolo v 19. stor. rozdelené medzi Perziu ( dnešný Irán ) a Rusko. Rovnako ako veľa Arménov žije aj veľa Azerbajdžancov ďaleko od domova v kľudnejších krajinách.

Nepriateľstvo medzi Azerbajdžanom a susedným Arménskom trvá od čias bojov medzi Osmanskou ríšou a Ruskom. Hlavnou spornou oblasťou je Náhorný Karabach, územie ležiace v Azerbajdžane, ale s arménsky hovoriacim obyvateľstvom, ktoré usiluje o pripojenie k Arménsku. Začiatkom roka 1992 vypukla medzi obidvomi krajinami vojna, ktorá sa rozšírila aj do Nachičevanskej autonómnej republiky na hraniciach s Tureckom. Hrozilo nebezpečenstvo, že do bojov na strane Azerbajdžanu sa zapojí aj Turecko. Nachičevanská autonómna republika, kde viac ako 90 % obyvateľstva hovorí azerbajdžansky, je od zvyšku Azerbajdžanu oddelená arménskym územím.

Vojnový konflikt pokračoval viac ako dva roky a prímerie sa podarilo dojednať až roku 1994 za pomocoi Moskvy. Skutočnosť že Arméni sú kresťania a Azerbajdžanci moslimovia, uzmierenie veľmi skomplikovala. Vojna pripravila krajinu o viac ako 25 % finančných zdrojov. Pre Azerbajdžan je prechod od plánovaného k tržnému hospodárstvu veľmi zložitý. Nezamestnanosť je vysoká a životná úroveň nízka.

Meniaci sa charakter krajiny bohatej na suroviny


Azerbajdžan sa nachádza medzi Kaspickým morom a výbežkami Veľkého a Malého Kaukazu. Preto sa tu pomerne na malom území rýchlo striedajú nadmorské výšky aj celkový charakter krajiny. Medzi obidvomi horstvami leží rozľahlá a úrodná Širvanská nížina, cez ktorú pretekajú horské rieky Kura a Araks. Pobrežie Kaspického mora je potom rozsiahlou preliačinou, ktorá vybieha do veľkého Apšerónskeho polostrova.

Značná časť Širvanskej nížiny je zavlažovaná. Pestuje sa tam bavlna, ryža, hrozno a ovocie, čaj a tabak. Na svahoch sa pasú ovce a kozy, chovajú sa prasce a hovädzí dobytok. V poľnohospodárstve pracuje 32 % azerbajdžanskej pracovnej sily.

Mierne zvlnený Apšerónsky polostrov leží na západnom pobreží Kaspického mora. Na jeho južnom brehu sa nachádza jeho hlavné mesto Baku, ktoré je hospodárskym centrom celej krajiny. Z Baku tiež tečie ropovodom do mesta Batumi na pobreží Čierneho mora hlavný exportný artikel ropa.

Bohaté ropné polia pri Baku sú známe už od antiky. Okolo roku 1900 tamojšia veľmi kvalitná ropa pokrývala polovicu svetového dopytu. Dnes sú ložiská v okolí Baku takmer vyčerpané, ale mesto má stále veľké rafinérie a naftárske veže, závody na výrobu chemikálií a cementu. Rozvinutý je aj textilný priemysel a vedľa prístavu sú aj lodenice.

V Kaspickom mori boli nedávno objavené dve nové ropné polia. V dôsledku vojny v Náhornom Karabachu však do Azerbajdžanu prišlo veľmi málo zahraničných investícií. V minulosti zaisťovala ropa celej oblasti relatívne bohatstvo a od vyhlásenia nezávislosti aj nádej na zahraničné investície. Nešetrná ťažba ropy však spôsobila aj značné znečistenie krajiny. Počas sovietskej vlády sa na ochranu životného prostredia nehľadelo, a tak si priemyselné predmestie Baku vyslúžilo prívlastok “čierne mesto“, ktoré ekológovia považujú za najviac zdevastovanú oblasť sveta.

Aj Azerbajdžanskí rybári pociťujú znečistenie Kaspického mora - ich úlovky sú stále menšie. Azerbajdžan má však okrem ropy aj iné nerastné bohatstvo. Na svahoch Malého Kaukazu sú bohaté ložiská rúd železa, medi, kobaltu a mangánu.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.


ZSSR 15 zväzových republík


Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
Rozloha v km2
Pošet obyvateľov
         
 
 
Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
29 800
2 976 372
Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
86 600
7 961 619
Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
207 595
9 784 000
Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
45 226
1 340 000
Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
69 700
4 662 000
Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
2 724 900
15 730 000
Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
198 500
5 148 000
Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
65 300
3 250 000
Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
64 590
2 290 000
Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
33 840
4 264 000
Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
17 075 200
147 740 000
Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
143 100
7 321 000
Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
488 100
5 100 000
Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
603 700
? 50 100 000
Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan
448 900
27 400 000


 

Copyright © 2010−2026, Svet-dovoleniek, travel agency